Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.

Násilie páchané na ženách je porušovaním ľudských práv. Právo na život bez násilia každej žene a každému dieťaťu zaručuje viacero medzinárodných dokumentov OSN aj Európskej únie.

Násilie môže mať rôzne formy. Vo vzťahu, kde sa násilie vyskytuje je ojedinele prítomná len jedna forma, väčšinou ide o kombináciu viac foriem násilia.

Formy násilia

Fyzické násilie zahŕňa facky, strkanie, kopanie, ťahanie za vlasy, ubližovanie predmetmi, zbraňou a pod. Patrí sem aj odopieranie základných potrieb (voda, jedlo, spánok…)

Psychické násilie - nadávky, kritizovanie, urážky, zastrašovanie, ponižovanie, vyvolávanie pocitu viny.
Sociálne násilie - obmedzovanie styku s okolím, izolácia…..
Ekonomické násilie - neprispievanie financiami, obmedzovanie prístupu k majetku, kontrola príjmov, zadlžovanie…..
Sexuálne násilie - vynucovanie pohlavného styku alebo sexuálnych praktík, znásilnenie, nútenie k prostitúcii…..

DYNAMIKA NÁSILIA

V každom násilnom vzťahu sa môžu vyskytovať rozličné formy násilia, dynamika násilia však býva vždy rovnaká.

„Narastanie napätia“
Vo vzťahu narastá napätie, napríklad kvôli tomu, že žena má odlišný názor na veci a vyjadruje nesúhlas. Násilný muž sa snaží sa nad ženou získať moc a kontrolu.

„Akútny útok“
Napätie prerastie do násilia. Muž sa dopúšťa akútneho útoku (akákoľvek forma násilia, alebo ich kombinácia).

„Ticho/popieranie“
Po útoku násilný muž spáchané násilie popiera, alebo ho zľahčuje. V tejto fáze je žena najčastejšie ticho, pretože sa obáva ďalšieho násilia, prípadne sa rozhodne vyhľadať pomoc a plánuje odchod z násilného vzťahu.

„Medové týždne“
Ďalšou fázou je fáza „medových týždňov“. Muž často prejavuje žene rôzne láskavosti (darčeky, prejavy lásky a náklonnosti) alebo sľubuje, že sa už nebude správať násilne, že sa zmení.

Po tejto fáze začne v násilnom vzťahu znovu narastať napätie a jednotlivé fázy sa opakujú. Žena, aj deti zvyčajne cítia, že opäť dôjde k násiliu. Nevedia však kedy a ako, čo spôsobuje na strane ženy a detí neustálu neistotu a strach. Postupom času sa miera a závažnosť násilného správanie stupňujú, trvanie a striedanie jednotlivých fáz sa skracuje. Skracovanie jednotlivých fáz v praxi znamená, že časový odstup medzi jednotlivými akútnymi útokmi sa skracuje. Napríklad na začiatku vzťahu sa muž dopustil akútneho útoku jeden krát za pol roka, no postupom času k útokom dochádza pravidelne jedenkrát, alebo viackrát mesačne, až nakoniec denne. Pri násilí, ku ktorému dochádza veľmi často (napr. každý deň) a pri obzvlášť nebezpečných formách násilia je nevyhnutná veľmi rýchla a účinná intervencia, ktorá predíde ďalšiemu závažnejšiemu násiliu, alebo vražde žien a/alebo detí.
 

DOPADY NÁSILIA NA DETI

Násilie páchané na ženách a násilie páchané na deťoch sú úzko súvisiace problémy. Je traumatickou skúsenosťou pre matku i dieťa. Násilie, ktoré je páchané v rodine má priamy účinok na deti a už samotné zdieľanie ohrozujúcej atmosféry v domácnosti môže mať devastujúci vplyv na vývin dieťaťa. Jedna tretina detí, ktoré sú svedkom násilia sa snažia ochrániť matku. Potreba ochrániť deti, je pre ženy častým motívom na odchod od násilného partnera. Deti niekedy, keď sú väčšie, hovoria mame, aby odišli, pretože sa boja o zdravie a život svojej mamy, alebo súrodencov, rovnako ako o svoje zdravie a život. Na druhej strane strach o deti a strach z toho, že muž svoje vyhrážky uskutoční môžu byť dôvodom, prečo ženy neohlásia násilie, nevyhľadajú pomoc a rozhodnú sa zostať v násilnom vzťahu. Často ide o vyhrážky ohľadom zabitia alebo ublíženia deťom, únosu detí, zastrašovanie, že žena o deti príde, že jej ich súd nezverí a pod.

• Ak je matka vystavená násiliu zo strany partnera, je vysoká pravdepodobnosť, že aj deti budú fyzicky, psychicky či sexuálne zneužívané, alebo zanedbávané.
• Ak sú deti týrané ich otcom, je vysoko pravdepodobné, že budú tiež týrať ich matku.
• Násilie páchané na matkách vždy poškodzuje deti, bez ohľadu na to, či sú priamo vystavené násiliu.
• Deti, dokonca aj v malom veku cítia bezmocnosť, keď sú svedkami násilného správania otca a bezomocnosti matky.
• Deti cítia vinu za to, čo sa deje a prežívajú hlbokú traumu, ktorá sa odrazí v nízkom sebavedomí.
• Mnohé deti veria, že násilie je ich chyba a že sa nemali narodiť.
• Deti sa pokúšajú obrániť svoju matku, a preto bývajú často otcom fyzicky a psychicky napadnuté.
• Deti si uvedomujú nepriaznivú situáciu matky a preberajú na seba zodpovednosť za starostlivosť a ochranu svojich súrodencov.
• Väčšina detí cíti úľavu, ak môžu odísť z domova, kde je prítomné násilie.
• Ak deti boli vystavené dlhšiu dobu násiliu páchaného na ich matkách, môžu stratiť rešpekt voči obidvom rodičom a dieťa stráca vzácnu devízu do budúcnosti - nezíska vzor správania v rodine.
• Dlhodobé prežívanie násilia v rodinách sa prejaví u detí na školských výsledkoch, poruchami učenia a poruchami správania sa v kolektíve rovesníkov a v rodine.
• Dieťa, ktoré prežíva doma traumu a nepokoj, uteká z rodinného prostredia a hľadá pomoc a podporu v partiách rovesníkov, ktorí nie vždy sú dobrými vzormi pre dieťa.
• Dieťa, ktoré je často vystavované násiliu otca voči ich matke, sa častejšie stáva páchateľom alebo obeťou násilia.